Niekde v Doubie.

Magnum : Áno?

Ashley : Chcem sa naučiť  pár nových trikov.

Magnum: No moment! Ty máš byť predsa mŕtva!

Ashley: Odkiaľ to vieš?!

Maggie: Ty patríš k Spravodlivým!!!

Ashley: Klamár hnusný!

Magnum(posmešne) : Čo s tým teraz chcete urobiť?!

Ashley : Porazíme ťa ľavou zadnou!

Magnum : Mňa nikdy neporazíte! Som váš učiteľ!

Ashley + Maggie : Stavíme sa?!

Magnum : Momentálne nemám náladu s vami bojovať.

Ashley: Zbabelec.

Maggie : Chudák, nechaj ho. Veď už je starý.

Magnum : Ja nie som starý!

Maggie : Prepáč, ale trepať o mne také kraviny, že chcem ovládnuť svet a zabiť Zeka, môže len starý senilný idiot!

Ashley: Zabudla si povedať, že si zo mňa chcela urobiť svoju slúžku.

Maggie: O tebe som sa zase dozvedela, že ideš po Joshovi a že si chcela zbaliť aj Johnatanna.

Magnum : Neviem o čom hovoríš!

Ashley : A ešte je to aj schizofrenik!

Maggie : Radšej ho nechajme na pokoji...

Magnum : A že kto je tu zbabelec!

Maggie : Niekto tu musí mať rozum... 
 

Na izbe č.115.

Cŕŕŕŕŕŕŕn!

Yoh : Ach, jaj, kto má  zápas?

Všetci : Ja nie.

Cŕŕŕŕŕŕŕn!

Maggie : Zvoní mi mobil...

Zeke : Aha..

Nikto v izbe nepočuje, čo rozpráva volajúci. 

Volajúci : No ahooooj!

Maggie : Ahoj?

Volajúci : Ako sa máš? A čo Ashley? A projekt? Ako ste na tom? Aké je vaše mesto?...

Maggie : Počkať, počkať... Kto vlastne si?

Volajúci : Ha- ha- ha! Veď  to som ja, Danielle!

Maggie : (V duchu) : Ó Bože!!! (Nahlas) : Čo odo mňa chceš?

Danielle : A prečo by som mala niečo chcieť?

Maggie : Poznám ťa.

Danielle : No dobre... Viem o vás všetko. Kde ste, s kým ste, čo ste a prečo aj tam ste.

Maggie : No to je výborné, tak mi to porozprávaj.

Danielle : Nemôžem. Cez telefón je to nebezpečné. Stretneme sa na kraji Doubie pri sopke.

Danielle ukončila rozhovor. 

Maggie(v mysli): Všetci sa v poslednej dobe, chcú stretávať pri sopke.

Ashley : Kto to bol?

Maggie : Danielle.

Ashley : Páni a čo chcela?

Maggie : Niečo s jej projektom... veď vieš aká je sprostá...a keď je ešte k tomu v dvojici s Leonou... Podrobnosti ti porozprávam inokedy. 

O deň neskôr.

Na izbe č. 115

Je počuť nejakú  zvláštnu melódiu, no je veselá. 

Len : Kto si to tu pospevuje??!

Rio : Mne sa to páči.

Choco : Podľa mňa je to celkom vtipné!

Trey : Tak kto si to pospevuje? 

V miestnosti zrazu všetci stíchli a bolo počuť už len tú melódiu. Z veselej prechádzala do smutnej, mólovej. Vychádzala z jedného miesta. 

Yoh : Faust?

Faust : Áno?

Yoh : Ty si spievaš? 
Faust : A prečo nie? Veď je Halloween! Môj najobľúbenejší sviatok v roku!

Zeke : Aha...chystáš sa na cintorín? Aj s Elisou?

Faust : Áno. Chcem, aby sme tam boli už o jedenástej, nech je všetko pripravené na najkrajšiu polnoc v roku! Pôjdete so mnou?

Ashley : Áno! Milujem Halloween.

Rio : Pôjdem s tebou, aby ťa mal kto ochrániť!

Zeke : Nechcem ti kaziť ilúzie, ale ona bude skôr ochraňovať teba.

Rio : Tak to nie je pravda!

Maggie : No poďme, už  sa stmieva! 
 

Na cintoríne.

Faust sa zhlboka nadýchol a usmial sa.

Faust : Tu sa zložíme a budeme si rozprávať strašidelné príbehy... ktoré sa naozaj stali! Haha!

Maggie : (Potichu, že ju počula len Ashley) Toto sa mi moc nepáči... Faust je dnes divný...

Ashley : To sa ti len zdá. Teší sa. Veď dnes je jeho sviatok.

Maggie : Ja viem, len mám z toho čudný pocit.

Yoh : Tak kto začne?

Choco : Nemohli by sme si radšej rozprávať vtipy?

Trey : Nebuď strachopud.

Rio : Ja by –

Zeke : Začnem ja... Bolo raz jedno dievčatko. Všetci ho tak volali. Proste Dievčatko. Jej rodičia sa rozviedli a mama potom aj zomrela. Otec mal novú rodinu a o Dievčatko sa nezaujímal. Tak sa jej ujala babka. Dievčatko malo babičku rado, no keď jej povedala, že sa nasťahujú do jej dediny, nepáčilo sa jej to, pretože babka žila v zapadnutej malej dedinke, kde mali „oči aj stromy“. Dedinka bola opradená rôznymi príšernými legendami o vlkoch v lese, jedovatých červoch, čarodejniciach a upíroch...

Zeke ďalej rozprával, no medzi tým...

Ashley : Kam zmizol Faust?!

Maggie : Ja neviem, ale idem nájsť záchod...bude niekde v kostole...v strede cintorína...

Ashley : Dávaj si pozor... veď vieš... Halloween!

Maggie : Neboj sa... mám štít... veď vieš... Zeke! 
 

Niekde na cintoríne.

Iba Maggie...a hroby.

Niečo šuchlo.

Maggie : (V duchu) Bože, pomáhaj mi! Ja krava! Mala som ísť aj s Ashley! Čím ďalej sa blížim k tomu kostolu...teda do stredu cintorína...mám zlý pocit. Ako keby sa malo niečo stať...veľké a temné... Čo si to nahováram?! Veď som len strachopud... A hrozný popleto! Veď v kostole nie je žiadny záchod pre civilistov! (Maggie počuje ako keby rituálne spevy. Ťahá ju to k tomu. A ešte sa aj stratila.) Neboj sa... Si silná! Si predsa Margaret Mathewsová! Si jedna z najsilnejších v Doubie!!! Ale nie najsilnejšia... Ach, na to nemysli!  

Za kostolom spev silnel a Maggie sa blížila čoraz viac k nebezpečenstvu. No sama o tom nevedela. Uvidela niekoho povedomého. Bol to chlap. Bol vycivený a veľmi bledý. Spoznala ho. Bol to Faust. Bol stredom toho všetkého. Uvidela ešte jednu známu osobu, no nechcela uveriť vlastným očiam...