Len Maggie a Ashley.

Maggie : Niečo tu nie je v poriadku.

Ashley : No tak to teda hej! Všetci si myslia, že ja som do Zeka zbláznená a že sa ho chystám hľadať a –

Maggie : Ale nie. Ja myslím niečo iné. Cítim, ako keby sa sem blížilo nejaké tornádo a proste... Ja ti to neviem vysvetliť... mám pocit akoby som to nevedela zastaviť a a a... taktiež, ako keby sa búrili moria a podzemná voda a chveli sa rieky a jazerá a mračná sa tak neurčito pohybovali a vytvárali tlak na Zem... Cítim, ako do seba narážajú. Možno si o mne budeš myslieť, že –

Ashley : Ja to cítim tiež, ale ako sa chveje Zem, počujem každý pohyb litosferických dosiek ako narážajú do seba, láva sa pohybuje, spiace sopky sa pomaly zobúdzajú... je to viac ako divné. Nemá to nejaký súvis tým, že... že Zeke odišiel?

Maggie : Ja naozaj neviem. Čo budeme robiť?

Ashley : Pôjdeme za radou.

Maggie : A čo im povieš?

Ashley : To vymyslíme po ceste.

Maggie(ironicky) : Ho – ho –  ho.

Ashley : Keď už  tak ha - ha – ha-

Maggie : Tak čo teda?

Ashley : No dobre, dobre... keby tu bol Zeke, určite by vedel čo máme robiť.

Maggie : Neboj sa oňho. On sa o seba vie postarať.

Ashley : Ja viem...ale...musím sa ti s niečím zdôveriť. Keď ma raz Zeke doviedol zranenú od ohňa. Povedali ste, teda on povedal, že to bol Magnum. Ale nebol to on...Bol to Zeke. Preto odišiel -

Maggie : Ten ten - 

Ashley : Nechaj ma dopovedať. On bol strašne naštvaný. Ničil les ohňom. Proste si len vybíjal zlosť a ja som sa ho snažila zastaviť. On povedal, že nech vypadnem, ale postavila som sa pred neho, no on pokračoval a už to nedokázal zastaviť a zasiahol ma...Je to moja vina...že odišiel...Čo ak sa mu niečo stane?

Maggie : Ale Ash. Nemaj strach. Opakujem -  on sa vie o seba postarať.(objala ju)

Ashley : Zeke tu nie je, čiže sa nad ním už nebudem zaoberať.

Maggie : Dobre, dobre. A keby tu tak-

Ashley : Neviem... Máme dôležitejšie problémy.

Maggie : Poďme sa to opýtať  Yoha.

Ashley : Ty chceš s Yohom preberať, či sa vie Zeke o seba postarať?!

Maggie : Argh!! Nie, či aj on necíti to čo my.

Ashley prevrátila očami. 
 

Izba číslo 115.

Maggie a Ashley : Ahojte!

Všetci : Ahojte.

Maggie : No, máme jeden problém.

Ashley : Teda...nie problém, ale chceli sme sa vás opýtať, či náhodou nemáte také zvláštne pocity...

Maggie : Ani nie pocity, ale...necítite náhodou také chvenie??

Ashley : Ťažko sa to vysvetľuje a asi nás nechápete a –

Len : My sme chlapi. My necítime chvenie. To len také blondíny ako ste vy!

Maggie : Tak ja som ti blondína??

Yoh : No, keby som také  niečo cítil, už by som to povedal. To sa vám len zdalo.

Rio : Krásky! Čo by ste chceli na Valentína??

Ashley: Valentín bol minulý týždeň, ale keď tak veľmi chceš tak-

Maggie : Pokoj a

Ashley : Kľud! 
 

Pred izbou.

Ashley : Ja som ti hovorila, že to je zbytočné.

Maggie : Ale teraz nám už  zostáva len jedna možnosť.

Ashley : Ísť za radou..

Maggie : Nevysmejú nás?

Ashley : Tak najprv poďme za Silvom.

Maggie : Ok. 
 

Ashley, Maggie a Silva.

Silva : Nejaký problém, dievčatá?

Ashley : Áno.

Maggie : Nie sme šialené.

Silva : Ja viem, že nie ste.

Ashley : Raz si povedal, že bol dôvod, aby sme sem prišli.

Silva : Áno, to je pravda.

Maggie : Tak nám povedz ten dôvod.

Silva : Ale  to nemôžem.

Maggie : My ti niečo povieme a potom nám ty povieš ten dôvod.

Silva : Za to vám neručím.

Ashley : No dobre. Len proste cítime, konkrétne ja cítim, ako sa láva prelieva v Zemi a ako sa celá Zem chveje. Mag zase cíti, ako mračná vytvárajú tlak na Zem a ako sa vytláča podzemná voda na povrch.

Silva : Hm...To je zaujímavé. Naozaj...

Maggie : Tak čo nám na to povieš?

Silva : Porozmýšľam o tom a dám vám vedieť.

Maggie : Ako dlho ti to bude trvať?

Silva : Dva dni..?

Maggie : Tak ja si idem zabehať...treba držať kondičku...tak čaute.

Maggie odišla.

Ashley: Silva....ja...chcem sa niečo spýtať..

Silva: Áno?

Ashley : Nijaké nové  správy o Zekovi?

Silva : Je mi ľúto.

Ashley : Každopádne. Ďakujeme za pomoc.