60. Časť
O mesiac neskôr
Bar
Ashley znudene sedela pri jednom zo stolov a slamkou si miešala jahodový kokteil.
Yoh: Ahoj, Ash.
Ashley: Uhm...čau.
Trey: Ale no tak! Netvár sa ako skysnuté mlieko.
Ashley: A ako sa mám podľa teba tváriť?! Maggie je už mesiac preč a ja netuším, či ešte vôbec žije! Neviem, čo by si prežíval ty na mojom mieste!
Trey: Ale ja-
Rio: Ty už prosím ťa nič nehovor. (Trey sa pozrel urazene)
Yoh: A nechcela by si niekam ísť?
Ashley: Asi si pôjdem zacvičiť.
Choco: Ale veď ty cvičíš od rána do večera a už poriadne ani neješ.
Ashley: Čo čakáš? Mám zlomené srdce a ešte som aj stratila najlepšiu priateľku!
Chlapci tam ešte chvíľu postávali, no vedeli, že už im nebude venovaná žiadna pozornosť, tak sa rozlúčili a odišli. Ashley sa ani neobzrela a opäť miešala svoj kokteil.
Izba č. 115
Yoh: Ahoj, Anna!
Anna: Čau.
Yoh: Mám otázku.
Anna: Ale rýchlo, nemám momentálne čas.
Yoh: Boli sme s chalanmi v bare a stretli sme tam Ashley. Chvíľku sme sa rozprávali a ona povedala niečo v zmysle, že má zlomené srdce a stratila aj najlepšiu priateľku.
Anna: Kde je pointa?
Yoh: No...nerozumel som tomu, čo povedala.
Anna: Keď povedala, že stratila najlepšiu priateľku, tak myslela Maggiin odchod.
Yoh: Tak to mi doplo. Ja som myslel to zlomené srdce.
Anna: Tak to si mal hneď povedať! No má ho zlomené, pretože Zeke odišiel.
Yoh: A?
Anna: Ona sa doňho predtým zamilovala! A myslím, že ešte stále k nemu niečo cíti. Keď tu bola Maggie, tak ešte na to ako-tak dokázala prestať myslieť, ale keďže tu teraz nie je ani ona, tak je psychicky dosť labilná.
Yoh: Ona ho milovala???
Anna: Yoh, ty si buď slepý alebo blbý! (Alebo oboje, pomyslela si.)
O pár hodín neskôr
Ashley si išla opäť zabehať okolo Doubie. Akurát bežala okolo kolosea, keď započula známy hlas.
Silva: ....medzi Yohom Asakurom a Faustom VIII.
Ashley(v duchu): Tak toto si pozriem.
Vnútro kolosea
Silva: Tri, dva, jeden, BOJ!
Yoh: Ahoj, zradca. Ako sa máš?
Faust: Ja dobre. Určite lepšie, ako keď som sa „priatelil s tebou“.
Silva(zašomral): Tak toto bude nadlho.
Yoh: Aj my sa máme lepšie. Je okolo nás menej depresívnej energie.
Faust: Ja som zase silnejší.
Yoh: Keď myslíš...
Faust: Nemám náladu sa s tebou zhovárať, takže ELISA, ÚTOK!
Yoh: AMIDAMARU, Ochranný štít!
Faust: Elisa, Injekcia živej smrti!
Yoh: Amidamaru, Svetelný bič!
Faust: Elisa, Dezinfekcia škodcov!
Yoh: Amidamaru, Úskok!
Faust: Už sa bojíš, čo?
Yoh: Ani zďaleka nedychčím ako ty! To znamená, že o chvíľočku ti dôjde furioku!
Faust: To si len myslíš!
Yoh: To si nemyslím. Ja to viem! Amidamaru, Nebeská búrka....a teraz Nebeský blesk!!!
Koloseum bolo plné piesku, takže chvíľu nikto nič nevidel. Až po chvíli zbadali potupeného Fausta vzdychať na zemi a Yoha, ktorý si znudene zívol.
Silva: Zápas sa skončil. Vyhral Yoh Asakura!
Ashley hlasno zatlieskala a pokračovala v behu naďalej. Yoh a jeho priatelia víťazoslávne odchádzali z kolosea.
Izba č. 113
Ashley vošla do izby a hodila kľúče na stôl. Po behu sa spotila, preto ihneď vošla do sprchy. Okrem iného bola naozaj unavená, tak sa hodila do postele. Okamžite zaspala.
Sníval sa jej zaujímavý sen. Prechádzala sa sama po lúke. Navôkol neboli skutočne žiadny ľudia, ale jej to bolo jedno. Ona mala svojich priateľov pri sebe. Mnoho kvetov, stromov, zvierat....
Napokon sa dostala až k lesu. Stromy neboli nahusto pri sebe, ale bolo ich skutočne veľa. A zrazu sa to stalo: Vzbĺkol oheň a v lese vznikol obrovský požiar. Ashley nevedela, čo má robiť. Jednoducho len stála a dívala sa, pretože pred ňou bol obrovský strom so širokým kmeňom a na ňom nápis vyrytý ohňom. Snažila sa k nemu priblížiť a prečítať, čo tam stojí. Videla slovo „Už“. Blúznila? Nie, na ďalšom strome sa nachádzalo ďalšie slovo „to“. A hneď vedľa „ide“. „Už to ide?“ Čo to má znamenať?? Nestihla nad tým popremýšľať, pretože náhle ju požiar celú pohltil, ona len vykríkla zo sna a prebudila sa.
Yoh sa vracal zo zápasu a premáhal ho spánok. Ako vždy. Dal si rýchlu sprchu a ako náhle sa dostal do postele, zaspal.
Yoh túžil, aby sa mu opäť snívalo o cheesburgeroch, no namiesto toho sa dostal do prázdnej miestnosti. Jediné čo v nej bolo, bola stará truhla. Ako jediné východisko bolo otvoriť ju. Nuž podišiel k nej a zodvihol veko. Dnu sa nachádzal kúsok pergamenu. Roztrhaný na márne kúsky. Yoh nikdy nemal rád puzzle. Toto je niečo podobné. Snažil sa poskladať prvé slovo a vychádzalo mu „štyri“. Pretáčal aj ďalšie kúsky pergamenu, no tie už boli prázdne. Nevedel, čo urobiť. Zrazu zmizlo všetko svetlo z miestnosti a truhla sa v mŕtvom tichu sama od seba zaklapla. O sekundu nato sedel na svojej posteli a hľadel pred seba.
Niekde úplne inde
Maggie od únavy dopadla na tvrdú zem. Bolelo ju celé telo. Pichalo ju v bokoch a krvácali čerstvé rany. Nejedla a skoro ani nepila odvtedy, čo opustila Doubie. Trmácala sa už veľmi dlhú dobu, ale nepreukázali sa žiadne výsledky. Zrazu pocítila hrozný chlad. Bola tak vyčerpaná, že sa už nedokázala ani triasť od zimy. Pohltila ju tma. Ochabnuté viečka sa jej zavreli a zmysly otupili. Dych sa spomalil a srdce jej začalo biť čoraz pomalšie....Myslela už len na to, že odchádza úplne zbytočne...
Komentáre
Prehľad komentárov
Ach! Je to super, je to napínavé a vedela som, že Yoh vyhrá :)
bez nadpisu
(Milka, 7. 5. 2010 20:05)