62. Časť
Doubie O pár dní skôr Olivia: Ty primitívny idiot! Ako si to predstavuješ?! Josh: Čo? Olivia: Ja ti dám „čo“! Prečo si neútočil? Josh: Ale útočil. Olivia: No to iste! Útok si namieril totálne mimo. Vypusť tú ženskú konečne z hlavy! Josh: Neviem o čom hovoríš. Olivia: Josh, okamžite ma prestaň štvať! Je mi úplne jasné, že si do tej Mary furt buchnutý- Josh: Volá sa Maggie. Olívia: Mne je jedno ako sa volá, hlavne nech sa jej konečne zbavíme! Lenže tebe to robí trochu dosť problém! Josh: Nerobí. Olivia: Okamžite sa odmiluj! Josh: Ale ja ju N-E-M-I-L-U-J-E-M. Olivia: Vieš komu to hovor. Josh: Fajn, never mi. Olivia: Veď ani neverím – na to ťa poznám až príliš dlho. Izba č.113. Súčasnosť Ashley: No dokelu! Čo to bolo? Ash, upokoj sa! Bol to len sen....len sen...nič viac. Ashley sa pred pár minútami prebudila z hrôzostrašného sna, ktorý vyzeral byť tak živý až ju striasalo. Po čele jej stekali cícerky potu. Očné štrbiny mala zúžené na minimum. Keby ju niekto v tomto stave videl, myslel by si, že pred chvíľou utiekla z psychiatrie. Keď sa konečne spamätala, nemala chuť ďalej spať, nuž vstala a dala si ľadovú sprchu. Potrebovala sa nejako vyventilovať a ako prvý jej napadol beh. Chlapci jej síce hovorievali, že to už preháňa, ale jej to neprekážalo. Bola to totiž jediná činnosť pri ktorej nemyslela na problémy, ktoré ju prenasledovali nejakú dobu. No a na jedlo nemala už absolútne chuť. Vyšla z kúpeľne a obliekla si už vyťahané tepláky, ošúchané tenisky a staré tričko. Napriek tomu vyzerala stále pôvabne aj keď ju už dlhšiu dobu prenasledovali tmavé kruhy pod očami. Do uší si nasadila slúchatká a vybehla von. No prv než sa poriadne rozbehla, zazrela Yoha sediaceho na kamenných schodoch. Pokladala za slušné pozdraviť ho, aj keď zazrieť ho o takomto čase (východ slnka) bolo prakticky nemožné. Ashley: Bré ráno. Yoh: Ahoj, Ash....Zase ideš behať? Ashley: No hej...mala som hroznú noc. Yoh: Nič mi nehovor. Ashley: Nočná mora? Yoh: Hej, niečo také. Ashley: No nič...ja už idem, chcem do raňajok stihnúť aspoň 10 kilometrov... Yoh tam ešte chvíľu sedel a neprítomne hľadel pred seba. Slnko pomaly vychádzalo. Ešte nikdy sa mu nestalo, aby sa mu snívalo také niečo hrozivé...strašidelné. Čo to malo znamenať? A bude sa mu to snívať i nabudúce? Hnedovlasý chlapec sa zdvihol a namieril si to do baru. Kým tam dôjde, hádam už bude otvorený. Dá si poriadne raňajky a zabudne na tú prázdnu truhlu, roztrhané papiere a bohvie čo ešte. Ako tak kráčal, premýšľal, koľko času tu ešte strávi. Čím menej ich v turnaji zostávalo, tým zriedkavejšie sa konali zápasy. Kto je ešte vlastne v turnaji? On.....Faust už nie, toho porazil pred pár hodinami...jasné! Tí dvaja Spravodliví...Josh...a jeho sestra. Ako sa volala? Oleandra...Oľga....nie...Olívia! Ani sa nenazdal a už bol pri bare. Videl ako Silva vchádza dnu a prechádza k drevenému pultu. Yoh vkročil do baru tiež a namieril si to k Silvovi. Yoh: Ahoj! Silva: No vitaj! Na tvoje pomery si tu dáko skoro. Anna ťa vyhnala? Yoh: Ani nie...len som mal ťažkú noc. Silva: Ty a ťažká noc? To mi nejde dokopy. Yoh: Čuduj sa svete, ale ani mne. Niekde inde Jeanne: Tak čo? Olivia: No nič. Marko: Akože nič? Olivia: Poďakujte sa tuto Joshovi. Ten spanikáril a namieril to úplne mimo dúfajúc, že si to nevšimnem. Josh: To vôbec nie je pravda! Olivia: Jasné, že je! Všetci vidíme, že ju nedokážeš dostať z hlavy. Neustále nad ňou premýšľaš a- Jeanne: Oli, nerozčuľuj sa. Josh, bolo to od teba vrcholne nezodpovedné. Snažíme sa tie dve fifleny dostať už niekoľko mesiacov a viditeľne sa nám to nedarí. Okrem iného sa nehádajte, pretože ste poslední dvaja zo Spravodlivých v turnaji. Faust je vyradený, čiže šanca, že ovládneme svet nám stále viac klesá. Asakura je silný a- Jeanne prerušil zvuk osudových zvončekov. Olivia + Josh: Mám zápas. Marko: A je to tu. Jeanne: Bolo nám všetkým jasné, že táto chvíľa skôr či neskôr príde. Aby sme zbytočne nemrhali vaším furioku, ktoré sa nám určite ešte niekedy zíde, dohodneme sa, kto nechá toho druhého vyhrať a odstúpi. Olivia + Josh: Necháš ma vyhrať, je ti to jasné?! Jeanne: Nehádajte sa! Pozri Oli, je ti hádam jasné, že treba tam poslať niekoho, kto by bol schopný poraziť Asakuru a- Olivia: To mám akože odstúpiť JA?! Jeanne: Keď to chceš počuť na rovinu – tak áno. Olivia: To mi nemôžete urobiť!!! Josh: Sestrička, priznaj si, že som silnejší. Olivia: Ani za svet! A nenechám ťa vyhrať! Jeanne: Olivia, všetci sme sa zhodli na tom, že bude najlepšie ak necháme pokračovať Josha. Olivia: To je diskriminácia žien!!! Josh: To už ale nie je môj problém. Olivia: Teraz síce nie, ale v boji uvidíš! Josh: Tým chceš povedať, že- Olivia: Áno, zúčastním sa zápasu. A to bolo moje POSLEDNÉ slovo!!! Izba č.115 Anna: Yoh, kde si bol? Yoh: V bare. Anna: A čo si si objednal?! Yoh: Nič kalorické. Anna: Veď nevadí, Silva mi to povie. Yoh: Dobre, dobre...mal som....ehm....no chlieb s marmeládou... Anna: A? Yoh: A muffin. Anna: A? Yoh: Pudingový rožok a jahody so šľahačkou. Anna: YOH! Čo si to o sebe myslíš??? Že môžeš jesť čo chceš?! Tak to sa pekelne mýliš!!! Okamžite zabehneš 20 kilometrov! A bleskovo! Yoh: Ach, niee... Anna: Ach, ÁNO! O pár minút neskôr Izba č.113 Klop-klop Ashley: Ďalej. Anna: Ahoj, Ash. To som ja. Ashley: Ahoj Anna. Anna: Ako sa máš? A čo vlastne robíš? Už som ťa dlho nevidela. Ashley: Väčšinu času trénujem a našla som si aj nové hobby. Anna: Fakt? Ashley: Áno. Neverila by si, aká môže byť sudoku zábava. Anna: S...sudoku?? Ashley: No. Je to fakt sranda. A už som ich vylúštila aspoň milión. Anna: Aha....A to čo máš v ruke je tiež...? Ashley: Hej, hej. Nechceš nejaké? Anna: Ehm...nie vďaka....ja už musím ísť za Yohom. Ashley: Okej...tak ahoj. Anna: Čau. Koloseum Silva: Dnes sa uskutoční zápas medzi Joshom Turnerom a Oliviou Turnerovou. Josh: Nemala si sem chodiť Olivia. Máš to vopred prehraté. Olivia: Aj keby – aspoň som sa nevzdala. Josh: Ako myslíš. No chodila si zbytočne. Olivia: Bla-bla-bla. Josh: Fefendrek, Úder lovca! Praveké šípy! Olivia: Pepper, Čierne korenie! Letmá sadza! Josh: Čistiaci víchor! Olivia: Josh, prečo sa namáhaš? Josh: Prečo sa namáhaš ty? Som starší! Olivia: No a? Nezaujíma ma to! Josh: Hold smola. Olivia: Pepper, Štipľavé oči! Josh: Auuu.... Olivia: Už nie si taký frajer čo? Josh: Krv neandertálca! Olivia: Ach... Boj ešte niekoľko minút prebiehal v podobnom tempe. Olivia: Josh, prečo sa hádame kvôli takýmto blbostiam? Josh: Tiež nechápem...Ale je to kravina. Olivia: Máš pravdu, ale nemôžme to skončiť Veď-vieš-prečo. Josh: Veď hej.... Olivia: Josh, chcem aby si bol ty Kráľom Šamanov. Josh: To ako fakt?? Olivia: Áno...a preto odstupujem. Josh: Nemôžeš odstúpiť! Musíme to dokončiť. Olivia: Tak vieš čo? Napáľ to do mňa plnou silou nech to vyzerá, že si taký silný. Josh: Dobre, pokúsim sa ti neublížiť. Olivia: TERAZ! Josh: Konečná trefa!!! V koloseu sa to len tak-tak zaprášilo. Silva: Vyhral Josh Turner. Izba č.113 Ashley: Och, to už je toľko? Musím si ísť ešte pred spaním zabehať! Ashley dlho nelamentovala nad tým, čo si oblečie, pretože už bol pomaly večer a slnko zapadalo. Vybehla von z budovy a rozhodla sa ísť okolo celého Doubie. Keďže za celý deň vložila do úst sotva jedno jablko, začalo jej škvŕkať v bruchu. Snažila sa nevšímať si ten čudesný zvuk a pokračovala v behaní. Namierila si to lesnou cestičkou pomedzi stromy. Náhle sa jej vytvoril v hlave tlak a Ashley mala pocit, že jej hlava vybuchne. Musela pomaly zastavovať, pretože ju pichalo v bokoch a okolie sa rozplynulo. Farby sa zmiešali do sivej a ani tú po chvíli nevidela, lebo v mukách padla na studenú a tvrdú zem.
Komentáre
Prehľad komentárov
Prečo musíte časti končiť tak napínavo?! Je to super, dobré, výborné, úžasné,...
už sa jednoducho teším na pokračovanie :)
bez nadpisu
(Milka, 17. 5. 2010 21:12)