63.Časť
O mesiac neskôr.
Maggie sa vznášala vo vzduchu. Bolo jej dobre, veď predsa bola v svojom živle. Pod ňou sa rozprestierali jazerá. Boli zvláštne. V tvare písmen. Maggie ich začala čítať. Bola to časť vety –
Duchovné spojenie nezbytné je tiež
Nestihla o tom rozmýšľať, pretože ju znova opustili sily. Padala a nevedela to zastaviť. Nedalo sa to zastaviť... Pád pocítila hneď. Nebol taký tvrdý ako očakávala, ale bolelo ju celé telo. Pomaly otvorila oči. Videla oblohu. A v ďalšej chvíli už hľadela do tmavohnedých očí.
Maggie : Som v nebi?
Zeke : Ďakujem za kompliment.
Maggie : Aj ty si už mŕtvy? Á, veď tebe to problém nerobí. Reinkarnuješ sa.
Zeke sa len tlmene zasmial.
Maggie : Čo je smiešne?! Aj ja chcem počuť.
Zeke : Si nažive, ale neviem čo tu robíš!
Maggie vstala a poobzerala sa okolo seba. Bola v lese pri malom domčeku.
Maggie : Ale veď som padala a a –
Zeke : Spadla si z mojej provizórnej postele. To ťa asi ťažko zabilo. Ale keď som ťa našiel, bola si skoro mŕtva. Blúznila si o jazerách a o nejakom duchovnom spojení. Dal som ti trochu vody, položil ťa na posteľ a ty si len zrazu začala kričať a potom si spadla z postele... A to o tom nebi si už pamätáš.
Maggie : Prečo si odišiel?
Zeke : Veľmi dobre to vieš. Ohrozoval som vás.
Maggie : Veď si nás chcel pôvodne všetkých vyzabíjať... Čo tá zmena?... Svedomie?
Zeke : Maggie, naozaj si sem nemusela merať cestu, aby si do mňa zapárala.
Maggie : Keď už som merala cestu, kde to vlastne sme?
Zeke : Na mieste o ktorom nikto nevie kde je.
Maggie : Na mňa tie tvoje rečičky neplatia. Turnaj sa končí a musím ťa priviesť späť. Ashley je úplne na nervy.
Zeke : Nechcel som Ashley ublížiť. Ale stalo sa. Skoro som ju zabil.
Maggie : Yoh ju ošetril. A neurobil si to naschvál. Ale zabiješ ju ak sa nevrátiš. No budeš sa musieť pekelne snažiť, aby si si to vyžehlil, ale –
Zeke : Ja nikam nejdem.
Maggie : Ok, ok... Upokoj sa, pospi si a potom sa rozhodneš.
Napokon sa nechal obmäkčiť a ľahol si na miesto, kde spala pred tým Maggie. Po pár minútach upadol do spánku.
Zeke sa rozbehol smerom do prázdnoty. Ako padal, počul Ashleyin hlas. Bola smutná a on by sa zaprisahal, že naňho volala. Tie slová sa mu vryli do pamäti.
No potrebné je päť síl mať!
Keď sedel na zemi, uľavilo sa mu. Bolo to dosť divné. No a potom uvidel Maggienu rozosmiatu tvár.
Maggie : Si blázon?! Tak najprv sa robíš, že spíš. Potom sa rozbehneš, so zatvorenými očami začneš obiehať chatku, kričíš pri tom: Ashley ! a vzápätí narazíš do stromu! Čo je s tebou?
Zeke vyskočil na rovné nohy, niečo zašomral a začal sa baliť.
Maggie : Čo robíš?
Zeke : Balím sa. Ashley ma potrebuje.
Maggie : Ty si sa asi poriadne bachol do tej hlavy... No nič, aspoň si zmenil názor.
Zeke : Ako si sem prišla?
Maggie : No, išla som loďou a autom, ale hlavne lesom... (Maggie sa rozžiarili oči) A vieš čo? Ja som sa naučila lietať. Pozri!
Maggie sa začala vznášať veľmi pomaly, zasekla sa asi tridsať centimetrov nad zemou, zamračila sa a posunula sa ešte o dvadsať centimetrov hore. Víťazoslávne sa zaškerila. Potom zamávala rukami vo vzduchu a padla na zadok. „Skvelý“ dojem tým úplne dokazila.
Zeke : Drahá, ty asi tak levituješ... Lietanie je niečo celkom iné.
Zeke vzlietol rýchlo ako blesk nad stromy a začal krúžiť. Na chvíľu zmizol z dohľadu, no zrazu sa vrátil. Maggie sa zaksichtila znechutene a vyplazila na Zeka jazyk.
Maggie (v duchu s radosťou) : Starý dobrý chvastúň je späť...
Zeke (v duchu) : Maggie mi už trochu chýbala. Ale som zvedavý, ako spolu vydržíme celú tu cestu...
Po troch dňoch.
Maggie : Ja z teba zošaliem! Ideme tri dni a tri noci v kuse! Jediné zastávky sú, keď robíš kliky a brušáky! Nestihnem si za takú krátku dobu oddýchnuť! Chceš aby som dušu vypľula?!
Zeke : Máš pravdu.
Maggie : Ešteže tak!
Zeke : Za takú krátku dobu si predsa nemôžeš oddýchnuť. Tie cviky mám tak rýchlo hotové. Som proste dobrý. (uškrnul sa)
Maggie : ÓOOOOOOOOOOOOOOOOOOO môj Božééééééé!!!!
Zeke : Kľudne si zakrič.
V tom momente bolo počuť taký krik, aký Zeke v živote nepočul (a to už je čo povedať.) Všetci vtáci odleteli a zvieratká utiekli.
Maggie : Uff... To bola úľava... Ách...(Na Maggienej tvári sa rozhostil spokojný úsmev, ktorý sa skrivil do grimasy.) HAPČÍ!!!!!
Zeke : Na zdravie!
Maggie : Och, nie! A vlastne – hapčí- aj to je to, prečo som za tebou prišla. Ja kýcham a je mi stále zima. Ashley je strašne teplo a ,dokonca, jej praskol teplomer a a ...ha – ha – happpčííí!
Zeke : Zaujímavé.
Maggie : Podľa mňa to súvisí s tými živlami.
Zeke : Máš pravdu. Poviem vám to až v Doubie, nechce sa mi to opakovať.
Maggie : Čo? Tak ja som sa sem za tebou terigala a ty si nedáš ani tú námahu mi to vysvetliť?!
Zeke : Všetko má svoj čas.
Maggie : -
Zeke : Len už nekrič!
Maggie : Ozaj a čo sa ti snívalo, že si tak kričal?
Zeke : Ále nič.
Niekde veľmi blízko Doubie.
Zeke : Aj ty si prešla tou stenou, však?
Maggie : Jop... A prečo to tam vlastne je?
Zeke : Bráni vstúpiť a vystúpiť šamanom, ktorý nemajú právo vstúpiť, alebo vystúpiť.
Maggie : Aha... A čo to tam je? (na zemi ležalo ako keby telo)
Zeke : Veď to je Ashley!
Maggie : Ježkove oči! Je strašne vychudnutá. A má veľké kruhy pod očami. Ach jaj... Vidíš! To lebo si odišiel!
Zeke : Tak ona mesiac poriadne nejedla a je to moja vina?!
Maggie : Áno, to teda je. Zamilovala sa do teba, ty dement!
Komentáre
Prehľad komentárov
Ha ha ha, Zeke narazil do stromu Ha ha :)
Prosím, prosím , dajte ďalšiu časť.
Je to super (ako vždy) :) :D
bez nadpisu
(Milka, 17. 5. 2010 21:19)